Farnosť sv. Gorazda

TEXT NOVÉNY TU

Aby nás neovládalo pokušenie ľahkého života, vypros nám u Boha!

Ježiš povedal tím, ktorí ho počúvali: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9,23). Cesta každého z nás vedie cez rôzne situácie a okolnosti. Je na nej veľa dobra ale aj nemálo ťažkostí. Sú dni, keď svieti slnko, ale sú aj daždivé. Niekedy zakusujeme jemný vánok Božej prítomnosti, inokedy silnú víchricu a možno aj búrku protivenstiev. Neraz sme na vrchole radosti, ale sú aj doliny únavy a smútku. Každá cesta je iná. U jedných sa zdá ťažšia u iných ľahšia. Ale to, že po nej kráčam je mojou odpoveďou na Ježišove slová: „kto chce ísť za mnou“. Vieme, že cesta za naším Pánom je poznačená krížom. Ale vieme aj to, že na jej konci nie je prehra, ale víťazstvo vyznamenané vlajkou zmŕtvychvstania.
Pokušenie ľahkého života sa veľmi spája s pokušením zrieknutia sa kríža. Svet nás k tomu pozýva. Zriekni sa kríža. Utekaj od neho. Nechaj ho. Prečo ťa má ubíjať. Kríž môže mať veľa tvárí: choroba, utrpenie, ktoré sme si nezapríčinili samy, problémy, komplikované vzťahy, ťažké okolnosti, nepochopenie, pocit nezmyselnosti. Ľahký život je slepá cesta od Kríža, ktorý hoci naháňa strach, predsa len víťazí a oslobodzuje. Každý z nás vo svojom živote mal skúsenosť pokušenia zanechať kríž a dokonca dať ho niekomu inému na ramená. Ale dobre vieme, že to sa nedá. Správny postoj veriaceho človeka je vziať kríž na ramená, pritúliť k sebe, a kráčajúc za Kristom niesť ho na horu víťazstva. Kríž je prítomný, hoci svet ho chce odstrániť. Kríž stojí, hoci sa svet mení. Pozeráme na egyptského pustovníka a objavujeme, že on miloval Kríž. Na viacerých obrazoch, ktoré predstavujú život sv. Pavla Pustovníka umelci veľmi často v jeho blízkosti maľujú kríž. Niekedy je ukrytý, inokedy málo výrazný. Ale vždy prítomný. Jeho život bol vždy poznačený krížom, pretože v ňom bola túžba úplného nasledovania Krista. Prečo nezanechal ťažkosti života na púšti? Pretože veril, a vo viere odpovedal Ježišovi: áno, chcem. Veril a dôveroval a preto vytrval na svojej každodennej krížovej ceste. Boží služobník kardinál Wyszyński povedal: „ťažká viera, ktorá stojí veľa, a bráni nás pred pokušením ľahkého života, je vždy víťazstvom“.
Prvých pavlínov nazývali Pustovníkmi Svätého Kríža. Prvý náš kostol postavený za čias nášho zakladateľa blahoslaveného Euzébia a postavený v pohorí Piliš bol zasvätený úcte Svätého Kríža.

Páter Matúš Walczak, paulín

TEXT NOVÉNY TU

Sv. Pavol – v hodine smrti pripravený na stretnutie s Bohom

Keď čítame evanjelium, veľakrát stretneme okamihy v ktorých Kristus vyzýva tých, čo ho počúvanú k pripravenosti. Veľmi často to je spojené s pozvaním k bdelosti. „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24,42). A u Lukáša dodáva: „Aj vy buďte pripravení…“. Znamená to, že pozvaní sme všetci. Ježiš nehovorí slov do vetra. Ale sú namierené bezprostredne ku tebe a ku mne. Pred nedávnom sme prežívali advent, liturgický čas, keď sa veľa hovorí o očakávaní a pripravenosti. Dnes si môžeme dať otázku: koľko v nás z toho ostalo? Sme pripravení na stretnutie s Pánom? Sv. Pavol Pustovník akiste bol človekom, v ktorom vidíme aj postoj pripravenosti a bdelosti. Sv. Hieronym, keď píše o smrti Tébskeho Pustovníka zaznamenáva, že odovzdal ducha Bohu kľačiac, mal pozdvihnutú hlavu a ruky vytiahnuté ku nebu. Môžeme v tom vidieť jednoduchý, pokorný postoj dieťaťa, ktoré očakáva návrat svojich rodičov. Ako veľmi musel čakať na túto chvíľu. Ako veľmi sa snažil, aby bol pripravený na stretnutie sa s Bohom. Ako veľmi musel bdieť, aby ho neminul Ten, ktorý prichádza. Boh vedel, akú chvíľu vybrať, ktorá bude najviac primeraná pre sv. Pavla. Hoci navonok sa mohlo zdať, že sv. pustovník bol prehraným človekom, na ktorého svet zabudol, teraz však ho vidíme ako človeka naplneného pokojom, láskou a úplne zahrnutého radosťou zo stretnutia s Tým, na ktorého toľko rokov čakal a ku ktorému sa modlil. Oplatilo sa ísť do púšte. Oplatilo sa na nej vytrvať. Oplatilo sa umŕtvovať sa. Oplatilo sa žiť v samote. Oplatilo sa znášať horúčavu dňa a chlad noci. Oplatilo sa čakať. Predsa odmenou je sám Boh, ktorý dvíha dušu ku nebu.
Sv. Ján Pavol II. Na Jasnej Hore povedal: „Čo to znamená bdieť? Znamená to, že snažím sa byť človekom svedomia. Svedomie neotupujem a nedeformujem. Nazývam po mene dobro a zlo. Som bdelý – znamená – vidím druhého. Neuzatváram sa v sebe v tesnom dvorčeku vlastných záujmov alebo predstáv. Bdieť – znamená – lásku k blížnemu, základnú medziľudskú solidaritu.“
Nikolas Diat v knihe o pontifikáte Benedikta XVI cituje istého rehoľníka: „v kláštore neplačeme nad smrťou, ale neznamená to, že naše city ochladli. My vieme, kam odchádzajú naši bratia. Pohreby vždy sprevádza radosť. Náš život je noviciátom pred večnosťou. Celý liturgický život rehoľníka ho pripravuje na posledné hodiny. Keď rehoľníci odchádzajú, prosím ich, aby na nás nezabudli v nebi.“

Páter Matúš Walczak, paulín