Homília 24.10.2020

Liturgické čítania TU

Aby sme sa neprestali cítiť milovaní, musíme si dobre všimnúť slová Pána Ježiša: obkopem ho a pohnojím, čiže dám mu živiny. Pán Ježiš sa snaží dať nám živiny, aby sme mohli priniesť úrodu. Toto je tá pozitívna správa. Pán Ježiš to celý čas robí aj dnes.
Dotknem, sa najprv prvého čítania. V liste sv. apoštola Pavla máme žalm 68. Pavol ho cituje: „Do výšav vystúpil, so sebou vzal zajatcov, ľuďom dal dary.“ V tom žalme to je pravdepodobne kráľ Dávid, alebo mesiáš, ktorý porazil nepriateľské vojsko, vzal zajatcov a vystúpil na vrch Sion a tam sa rozdelil s tým, čo v tej vojne získal. Kto sú pre nás kresťanov tí zajatci, ktorých Pán Ježiš zviazal? Sú to traja naši nepriatelia. Najprv je to hriech, potom smrť a tretí nepriateľ je Diabol. Pán Ježiš ich urobil bezmocnými, vystúpil do neba a odtiaľ dáva dary. Aké sú to dary? Sila nad hriechom, keď človek vníma Božiu lásku má silu nehrešiť a robiť podľa Božej vôle. Druhá – smrť. Pán Ježiš, keď vystúpil do neba, vzal tam našu ľudskú prirodzenosť, čiže nám dáva zmŕtvychvstanie tela a našu ľudskú prirodzenosť povyšuje do nebeskej slávy. Panna Mária je nám tu krásnym príkladom, ona to už vlastí, my to tiež máme ale máme to ešte odložené do budúcna, že sa to zrealizuje. A tretia vec, Diabol je zajatec, to znamená že nie je silnejší ako my, keď sme s Kristom. Nemá šancu nás poraziť. No ak človek v tomto vidí lásku Boha tak potom ľahšie prežíva pominuteľné veci správnym spôsobom na tejto zemi, lebo sa teší z tých nepominuteľných, ktoré mu Pán Ježiš dáva. Potom naozaj prežíva prítomnosť Ducha Svätého, ktorý realizuje tieto veci. Pán Ježiš nám zoslal Ducha Svätého v plnej miere až po svojom nanebovstúpení, pravda. Je to preto veľmi dôležité, tieto nepominuteľné veci (zmŕtvychvstanie, oslobodenie od hriechu), vtom aby sme boli obdarení živinami (darmi lásky) a aby sme mohli priniesť úrodu, ako to bolo v tom evanjeliu.

Páter Miroslav

Homília 23.10.2020

Liturgické čítania TU

Ježiš povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príde,‘ a býva tak. … Ako to, že terajší čas posúdiť neviete? Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?
Milovaní bratia a sestry,
Pán Ježiš ráta s našou súdnosťou. Ukazuje nám, že máme schopnosti, že sme schopní, ale nevyužívame tieto schopnosti (ešte dostatočne). V Topoľčanoch by sme mohli povedať podobne ako Pán Ježiš, že keď vidíme, že ide mračno z takzvaného hnilého kúta, hovoríme: „bude pršať“, keď ide z iného kúta hovoríme: „Á, To iba prejde“. Včera som si pozrel reláciu Súdna sieň a nie prvý krát som videl ľudí, ktorí ako svedkovia vypovedajú počas tohto procesu, deklarujú promiskuitný spôsob života, hovoria o tom ako zneužívajú iných a sami sa nechávajú zneužívať, a pri tom sa tvária ako víťazi, ako tí, ktorí žijú dnešným moderným spôsobom života. Každý však, kto žije v usporiadanom manželstve a užíva si zodpovednú rodinnú lásku sa nad tím pousmeje. Vidí v akej biede a zaklamaní žije ten človek a ako sa čas jeho odsúdenia blíži. A čo my? Priznáme si v takej rozumnej súdnosti, že máme podobne ako tamtí ľudia žiť v zaklamaní? Možno nie v promiskuitnom živote, ale iste sú také oblasti nášho života, v ktorých sa tento sklon človeka prejavuje, Tí, ktorí pracujú nad nejakou svojou vadou a užívajú si milosrdnú lásku Božiu k hriešnikovi iste sa pousmejú, keď počujú niekoho vravieť samoľúbo, že žiaden z hriechov nie je jeho problém. Tí, ktorí si užívajú svoju svetlú budúcnosť vo večnej spáse ich teľa i duše sa pousmejú nad tými, ktorí slepo skladajú svoje nádeje do pominuteľnosti.
Pomer sa ešte na ceste s tým, kto túži po zmene k lepšiemu v tvojom živote. Keď ideš zo svojim protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezaviedol k sudcovi.  Pomer sa ešte na ceste s tým, kto túži po zmene v tvojom živote k lepšiemu. V prvom rade je to Pán Ježiš. Aby si na súde nevyšiel na hlupáka.

Páter Miroslav