Milovaní bratia a sestry, drahí farníci!
Blíži sa slávnosť sv. Pavla Prvého Pustovníka, ktorá pripadá na 15. januára, ale spoločne ju oslávime v nedeľu 17. januára pri slávnostnej sv. omši o 10:30 h.
Každý rok, s príležitosti tejto slávnosti prežívame prípravu formou deviatnika. Túto pobožnosť voláme Pavolky. Sú to dve hymnické piesne, ktoré nám hovoria o živote sv. Pavla Pustovníka.
Tento rok budeme Pavolky prežívať v súkromí (texty si môžete zobrať domov z vestibulu kostola alebo stiahnuť si ich z našej internetovej stránky).
Síce deviatnik sa začína 8. januára, už dnes sa s vami chceme podeliť prvým príhovorom, ktorý nám ma pomôcť v prežívaní slávnosti patriarchu nášho rádu. Pomôžu v nám v tom zamyslenia, ktoré v tomto roku napísal náš pavlínsky spolubrat páter Matúš Walczak. Sú inšpirované osloveniami z litánií k sv. Pavlovi.
Sv. Pavol – verný nasledovník Krista
Čo nás učia svätí? Určite vernosti v nasledovaní Krista. Kresťan nie je človekom dokonalým, bezhriešnym. Robí chyby, zlé rozhodnutia a schádza na nesprávne cesty. Sme ďalekí od vzoru, ktorým je pre nás Kristus. Ale pokrstený človek má hĺbke duše túžbu nasledovať Krista. Niekedy sa mu to darí lepšie, inokedy horšie. Ale v srdci vždy vie, že keď pôjde za Kristom, nebude chodiť vo tme. Na viacerých miestach v evanjeliu Ježiš vyzýva, aby sme ho nasledovali. „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19,21) V Biblii je nasledovanie Krista rozhodné, konkrétne, radikálne a dynamické. Znamená to kráčať za Ježišom, počúvať ho, prijímať jeho náuku a kontemplovať jeho tvár. Dajme si dnes otázku: „Kráčam za Ježišom?“. V mojom živote, tam kde bývam, čo robím, kým som, v mojich myšlienkach, pohľadoch, slovách, rozhodnutiach idem za Kristom? Nasledovať Pána znamená postaviť sa čelom k prekážkam, znechuteniam, ktoré sa môžu objaviť.
Tomáš Kempenský píše v knihe Nasledovanie Krista: „Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia (Ž 37,3). Príčina, ktorá mnohých zdržiava, že nenapredujú dosť horlivo v náprave, je strach pred ťažkosťami alebo námaha spojená s bojom. Lebo v cnostiach veru najviac vzrastajú tí, čo sa usilujú práve ťažšie veci tým mužnejšie prekonávať. Lebo človek napreduje v dobrom tým viac a tým väčšej milosti si zasluhuje, čím viac sa premáha a v duchu umŕtvuje.“ A svätý pápež Ján Pavol II hovorí: Nasledovanie Ježiša znamená niečo radikálne, pripútanie sa k osobe Ježiša Krista, mať účasť na jeho živote, byť s ním za jedno v dobrovoľnom, poslušnom a plnom lásky plnení Otcovej vôle. Kráčať za Ježišom znamená ísť až na kríž, cez všetky zastavenia krížovej cesty. Cez strach z budúcnosti, bolesť choroby, slabosti, opovrhnutia, nepochopenia a samotu. Ale predovšetkým nasledovať Ježiša Krista z Nazareta znamená zvíťaziť skrze Krista, s Kristom a v Kristovi. Via Crucis sa stáva na koniec Via Victis, čiže Cesta Kríža s a stáva Cestou Víťazstva.