Aby sme so zápalom ohlasovali slávu Márie, Matky nášho rádu!
Nedá sa v príprave na slávnosť sv. Pavla Prvého Pustovníka nehovoriť o Tej, ktorú voláme Kráľovná Pustovníkov a súčasne Matkou nášho rádu. Stále ticho, jemne, nie príliš výrazne a skôr pokorne, ale vždy bola prítomná medzi nami na našej deväťdňovej ceste cez púšť. Ona poznala výzvu púšte, jej ťažkosti a prekvapenia. Putovala neľahkou cestou k sv. Alžbete, potom spolu so sv. Jozefom, keď držala v náručí malého Ježiša počas úteku do Egypta. Preto Panna Mária je výnimočnou orodovnicou aj v našom živote, lebo veľmi dobre chápe svoje deti. Každý z nás máme svoju výnimočnú úctu k Panne Márii. Každý ju prežíva a rozvíja individuálne. Pretože vzťah k Panne Márii je u každého iný, výnimočný. Kto z nás nedržal vo svojich rukách ruženec? Kto nevyslovoval jej rôzne mená počas Loretánskych litánií? Kto nehľadel na mnohé obrazy a sochy predstavujúce Pannu Máriu? Každý z nás má svoj obľúbený obraz, ktorý mu je blízky, s ktorým má výnimočnú osobnú úctu. Mária je kráľovná, ale predovšetkým Matka. Ako veľmi potrebujeme jej orodovníctva asi netreba hovoriť. Potrebujeme jej materskej prítomnosti, ktorú každý z nás veľakrát zakúsil vo svojom živote. Je predsa matka, a kto lepšie, ako mamina vie, čo potrebuje jej dieťa. Komu tak ochotne dávame naše úmysly? Komu rozprávame o najdôležitejších udalostiach v našom živote? Koho pohľad hľadáme, keď nás tlačia k zemi ťažkosti? Jej meno je Mária. Objíma, suší slzy, vypočuje, opatruje, potešuje, dvíha, posilňuje, pomáha, zachraňuje, spolutrpí. Je vždy prítomná. Prečo? Lebo miluje. Ona ako nikto iný na svete miluje svoje deti. Aj keď sú zranené, bezmocné, osamotené, stratené. Preto k nej prichádzame, lebo vieme, že nás nesklame a neodvrhne. Vieme že je a čaká, lebo miluje. Čo je podstatnou skutočnosťou mariánskych pútnických miest? To, že človek sa tam cíti ako doma, ako u seba, pod starostlivým pohľadom niekoho dôležitého. Dobre sa nám tam putuje, s radosťou sa tam vraciame, lebo sa dobre cítime v prítomnosti Panny Márie. Chceme pri nej byť, chceme sa na ňu pozerať, chceme okusovať jej prítomnosť. Dnes sa chceme modliť o to, aby sme chceli a vedeli dávať naším životom svedectvo o úlohe a pôsobení Kristovej Matky v našom živote. Chceme tak ako ona poslúchať vôľu Otca, ako ona počúvať Ježišove slová, ako ona zostať verným v najťažších krížových situáciách. Páter Matúš Walczak, paulín