Homília pondelok 18.01.2021

Homília pondelok 18.01.2021

Liturgické čítania TU

Kristom milovaní bratia a sestry!
V porcii Božieho slova, ktoré nám matka Cirkev nadelila nás Pán Ježiš pozýva k „hedonizmu“ (po grécky hedone = rozkoš) v tom zmysle, aby sme si užívali duchovnú rozkoš z Neho, z Krista.  „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. …“ Pôst či slávnostné jedlo nám pomáhajú prežívať telom veci hlbšieho – duchovného významu. Pôst a hostina nemajú význam samy v sebe. Veď oveľa lepšie pre telo je stravovať sa striedmo, pravidelne a vyvážene. To je základný význam jedla – zdravo vyživovať telo. Pôst a hostina preto majú zmysel iba vtedy, ak majú hlbší dôvod.
Zároveň Pán Ježiš poukazuje na rozdiel medzi starozákonným predobrazom (proroctvom toho, čo Boh nám dá neskôr) a skutočnosťou (vyplnením proroctva). Pán Ježiš sa nemôže hrať na predobraz, keď je skutočnosťou. Nemôžeme miešať staré z novým, lebo vtedy staré aj nové „vyjde nazmar“. Konkretizáciu toho máme v prvom čítaní:
Boh nám dal ako predobraz veľkňazov starého zákona, ľudí, ktorí môžu „mať súcit“ s inými ľuďmi – Ježiš Kristus ako skutočnosť je pravým človekom, ktorý nám rozumie.
Boh nám dal veľkňazov starého zákona aby ako predobraz uzmierovali Boha obetami baránkov za hriechy – Ježiš Kristus dovolil zabiť seba a daroval sa Bohu za naše hriechy, čím tento predobraz vyplnil, a urobil účinným.
Veľknazi starého zákona si ako predobraz túto hodnosť veľkňaza nemohli udeliť samy – Ježiš Kristus smrťou a zmŕtvychvstaním zložil Bohu milú obetu pri spolu účinkovaní Ducha Svätého, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych, teda skutočne nie sám, ale ako čítame v 1 čítaní: „Tak ani Kristus sa neoslávil sám, … ale ten, ktorý mu povedal: „Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil“.

Prvé čítanie zachádza v rozumovaní ešte ďalej od vzorca Predobraz- Skutočnosť. Ukazuje nám Ježiša Skutočnosť dokonalú a kresťana ako Skutočnosť dorastajúcu do dokonalosti. Všetko sa to deje cez poslušnosť v utrpení.

Tak ako? Teším sa z Ježiša? Vnímam jeho krásu? Vnímam, aký drahý a vzácny je pre môj život? Ak aspoň trocha áno, tak potom mi je ľahšie poslušne kráčať cez utrpenie k dokonalosti zmŕtvychvstalého Krista.

S pozdravom Páter Miroslav