Milovaní bratia a sestry!
„No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť, k Ježišovi.“
Z liturgie slova dnešného dňa mám dojem, že Pán Ježiš posiela apoštolov k cudzím ľudom akoby ich posielal do vlastnej obývačky. Bez peňazí, bez jedla a bez náhradného oblečenia. Takto vystrojený prechádzame zo spálne do obývačky, a nie na služobnú cestu či viacdňový výlet. A naozaj. Ak je niekto z Ježišom, nie je na ceste do neba, ale je v nebi. Je doma a má o všetko postarané.
Túto tému vidíme aj v žalme: „Vrch Sion, tajomný príbytok, je mestom veľkého kráľa. Boh sa preslávil v jeho palácoch ako istá ochrana. Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo uprostred tvojho chrámu.“ Presne ako v obývačke, kde je o všetko postarané.
Ale aby som bol s Ježišom, treba robiť pokánie, ohlasujú apoštoli, ako čítame v liturgii slova. Čo to dnes znamená pre mňa? Akú pravdu uznať? Akého zla sa zrieknuť? Čo si začať všímať?
Pán s vami. Nech vás žehná a obdarí pravým pokáním všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý. Amen. Sprevádza vás páter Miroslav OSPPE