Liturgické čítania TU
Najprv sa podelím s tým čo ma oslovilo v komentári, ktorý som našiel na Zamyslenia plus, to je mobilná aplikácia a mnohí z nej čerpajú. Človek, ktorý Pánu Ježišovi hovorí: „blahoslavený kto bude jesť chlieb v božom kráľovstve“, on chce aby mu Pán Ježiš sľúbil, že ho pozve do toho kráľovstva. Má pred sebou Mesiáša, ktorý má Božie kráľovstvo zabezpečiť. Možno že aj ten človek pozval mesiáša, dal mu chlieb a – medzi riadkami to tam cítiť – že akoby hovorí: ja som ti dal chlieb, tak potom daj aj ty mne v Božom kráľovstve. Pán Ježiš mu na to odpovedá podobenstvom. Kto bude jesť chlieb v božom kráľovstve? Veľmi veľké nebezpečenstvo nie je ani tak v pozvaní, že nebudeš pozvaný, ale že nebudeš chcieť prijať Božie pozvanie. Toto je naše nebezpečenstvo v ktorom sa nachádzame. Cirkevní otcovia tu prichádzajú na pomoc. Pozeral som si internetovú stránku https://www.catenaaurea.sk/. Výborná stránka. Na každý deň sú komentáre cirkevných otcov k liturgickým čítaniam, k evanjeliu. Títo svätci prvých storočí kresťanstva hovoria: sú tri veci ktoré nám hrozia a to je pýcha, zvedavosť a žiadosti zmyslové. Tri veci nám nedovoľujú prijať pozvanie na hostinu v nebeskom kráľovstve. Pole je symbolom majetku, ale tiež moci, vlády, že my nad tým panujeme, Keď si tak nahovárame, nejak že my sme tí, ktorí panujú nad svojim životom, nad svojou spásou, že my to máme v hrsti. To je klamstvo pýcha naša. Tí, ktorí si kúpili päť záprahov, cirkevní otcovia hovoria, že je päť zmyslov človeka: zrak, chuť, čuch, hmat, sluch. A oni hovoria, že ten človek nehovorí: chcem ich užívať, ale chcem ich vyskúšať. Je zvedavý. Zvedavý, aké to je. Preto neokúsi Božie kráľovstvo. No a „oženil som sa“, cirkevní otcovia hovoria jasne že manželstvo je dobrá vec, ale mnohí z manželstva čerpajú nedobre, žiadostivo, zmyslovo. Nejde tu o lásku, pomoc druhému človeku, ale o využívanie a zneužívanie druhého človeka a preto nie je schopný prijať pozvanie do božieho kráľovstva. Tí, ktorý sa zúčastnili na hostine: chudobný, mrzáci, slepý a chromí a potom aj tí ktorí sú za plotom, na cestách, títo ľudia sú presvedčení o pravde svojich problémov. Oni sú schopní prijať pozvanie, oni túžia po božom kráľovstve, neodmietnu ho, keď príde tá ponuka. Veľmi zaujímavý je pohľad svätého Gregora Veľkého, cirkevného otca, on tiež hovoril o slasti, ktorú spôsobuje pýcha. Napríklad, keď si hovorím, že som v poriadku, tak si šteklím srdiečko: „som v poriadku, som v poriadku“, a keď ju dosiahnem, tak prežívam odpor a hnus. Už som si povedal že „som v poriadku“ ale vôbec ma to nenapĺňa. Na druhej strane sú tí, ktorí túžia po duchovných veciach. Poviem vám príklad: duchovnou vecou je, keď človek prežíva podobu s Ježišom Kristom v utrpení. To je duchovná vec. Človek keď ju nemá, ešte duchovné dobro neprežíva, tak má odpor k nemu. Kto by chcel byť bičovaný a byť v tom podobný Ježišovi Kristovi? Kto by chcel byť hladný, a byť v tom podobný Ježišovi Kristovi. Čiže kým to nemáme, tú duchovnú vec, to duchovné dobro a slasť, tak cítime k nej odpor. Keď ju už prežívam, že som podobný Ježišovi Kristovi, tak vtedy prichádza slasť a človek po nej ešte viacej túži. To je celkom zaujímavé, Sv. Gregor hovorí, že to je rozdiel medzi slasťou pýchy a slasťou pokory.
páter Miroslav