Milovaní bratia a sestry, spoludedičia!
Štyridsať dní (7 a 33 dní) po pôrode chlapca mala židovská matka konečne dovolené ísť do chrámu zložiť obetu na ukončenie svojej rituálnej nečistoty. Zároveň, ak bola prvorodička, mohla využiť túto svoju rituálnu čistotu a obetovať prvotinu – svoje prvorodené dieťa – syna (namiesto neho pár holúbkov), Bohu, ako kázal Mojžišov zákon. Iste mali tieto židovské pravidlá duchovný význam – pripomínali hriech Adama a Evy, vyslobodenie z Egypta a kňazskú úlohu božieho ľudu (por. vysvetlivky katolíckych prekladov biblie).
Kristus – Mesiáš – Boh – dal tejto židovskej udalosti ešte hlbšiu dimenziu. Očisťuje nemilý stav tých, čo sa upokorujú a robí ich smrteľnú situáciu prijateľnou, až ľahkou. Vchádza do našej tmy, ako svetlo hromničnej sviece do situácie hrozivo nebezpečnej a prináša upokojenie a istotu Božej lásky a večného Božieho života.
Dnes som si doprial – milovaný hľadači Božieho slova – nechať si celý deň svietiť hromničnú sviecu, ktorá mi pripomína Ježiša, pokoj uprostred pandémie hriechu a smrti.
Pán s vami. Nech vás žehná a obdarí pokojom všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý. Amen. Sprevádza vás páter Miroslav OSPPE