Milovaní členovia Božieho ľudu!
S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu.
Podobenstvo o nebeskom kráľovstve mi dnes rozjasňuje komentár cirkevných otcov prvých storočí kresťanstva, ktorý nachádzam v dnešnej dobe na webovej stránke https://www.catenaaurea.sk/. Mimochodom vám vrelo odporúčam – ak chcete po kresťansky rozumieť evanjeliám – dať si tento odkaz na plochu alebo medzi obľúbené odkazy, a pri svojom dennom rozjímaní z neho občas čerpať.
Sv. Hieronym Božím kráľovstvom nazýva Cirkev, sv. Ján Zlatoústy Božím kráľovstvom nazýva Krista a toho kto verí v spásu ľudskej prirodzenosti (teda večné zdravie tela i duše).
Pod úrodou sv. Hieronym chápe bázeň, lebo počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom (Prís 9,10), ďalej pokánie v slzách, a napokon plné zrno v klase, čiže lásku, lebo naplnením zákona je láska.
Sv. Teofylakt komentuje vývoj zrna v noci i vo dne takto: v noci, keď nás pokušeniami Kristus pozdvihuje k sebapoznaniu, a vo dne, keď vďaka modlitbám pripravuje našu spásu.
A napokon sv. Ján Zlatoústy hovorí: nerobí všetko len on (Kristus) sám, aby sa nezdalo, že dobro nie je dobrovoľné; preto ďalej dodáva: zem sama od seba prináša úrodu, čiže nenúti ju nevyhnutnosť proti jej vôli, ale vôľa ju vedie prinášať úrodu.
Prajem vám bratia a sestry, aby ste zakúsili takýto duchovný rozvoj. Nezabudnite ani na predchádzajúce Božie slovo zo včerajška, aby vás posilnovalo v odstraňovaní toho, čo udúša život Boží, služba mamone a starostiam.
Pán s vami. Nech vás žehná všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý. Amen.
Páter Miroslav OSPPE