Pán Boh vám daj šťastia bratia a sestry!
Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu je obklopený veľkým davom ľudí, pretože sú chorí, a majú v Ježišovi nádej na dočasné zdravie. Nik sa im nemusí čudovať. Aj my túžime vyriešiť aspoň na nejaký čas problémy, ktoré máme. Veď aj Ježiš riešil problém tlačenia sa naňho tím, že mal loďku. Ježiš Kristus je však viac ako dočasný uzdravovateľ. Vedeli o tom aj posadnutí nečistými duchmi, ktorí s krikom ohurovali dav padajúc pred Ježišom. Ich Bohom bolo vlastné ego. Nie Ježiš.
Áno, Ježiš prišiel uzdraviť našu ľudskú prirodzenosť a dať jej krásu a večnosť. Iba vďaka Ježišovi budeme milým darom v očiach nášho Stvoriteľa. Budeme môcť zo žalmistom a Ježišom Bohu Otcovi povedať: „Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, preto som povedal: „Hľa, prichádzam.“ Treba byť iba – až sním a sýtiť sa jeho láskou – očistení podobou Ježišovi v ľudskom utrpení.
Pred dvoma dňami som v homílii spomínal starozákonné obety ako predobrazy toho, čo sa v Ježišovi stalo skutočnosťou. Myslím že v dnešnom prvom čítaní je to vyjadrené ešte krajšie slovami : starozákonní kňazi „slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: „Hľaď,“ povedal mu, „aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.“
Nech sa vám darí mať účasť na tom, čo nás v plnej miere čaká ako skutočnosť v nebi.
S pozdravom Páter Miroslav