Milovaní! Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca i od Pána Ježiša Krista!
Ako si Ježiš predstavuje usporiadaný život na zemi? Nemá čas si zajesť chleba, a vôbec to nerieši. On sa pomiatol. To chce takto žiť stále?
Možno aj takéto myšlienky vírili v hlavách Ježišových príbuzných. Paradox je v tom, že príbuzným pravdepodobne viac záležalo na Ježišovom zdraví ako zástupom, ktorých čas na odpočinok pre Ježiša vôbec nezaujímal.
Prečo sa však čudujú príbuzní Ježišovi, že neje chleba? Možno nevedia, že on prišiel na zem zomrieť. Zomrieť a vstať z mŕtvych. Preto, aby odstránil nečistotu našej smrti. A tu sa začíname dotýkať dnešného prvého čítania. List Hebrejom nám v dnešnom úryvku pripomína starozákonné obety krvi capov očisťujúcej z hriechu a popol z červenej jalovice, ktorý zmiešaný s vodou pokropením očisťoval z rituálnej nečistoty toho, kto sa stretol zo smrťou. Dotkol si sa mŕtvoly? Bol si nečistý. To je predobraz starého zákona. V skutočnosti sa Bohu nepáči človek dotknutý smrťou. Tak ako sa nám nepáči zašpinená krása. Ale odkedy sa Ježiš Kristus podrobil smrti a nechal sa ňou dotknúť, naša smrť prežívaná z Ježišom sa stáva čistá a očakáva zmŕtvychvstanie.
Stále mi znie v ušiach rozhovor sv. Pavla Prvého Pustovníka pri stretnutí s so sv. Antonom Veľkým, o ktorom píše sv. Hieronym. Sv. Antonovi – citujem – „ bolo zjavené, že hlbšie v púšti žije iný mních, a to oveľa lepší od neho, a je povinný ísť preto, aby ho uvidel.“ Po troch dňoch hľadania na púšti bez vody a jedla našiel pustovňu Pavla, prechádzal cez vhod do nej a – citujem antický text – „potkol sa nohou o kameň a to urobilo hluk . Keď ten hluk počul blahoslavený Pavol, zatvoril otvorené dvere, a silno ich zamkol závorou. Vtedy Anton padol pred dvere a až do šiestej hodiny (a dokonca aj dlhšie) úpenlivo prosil, aby ho vpustil. Takto hovoril: Vieš kto som, odkiaľ a pre aký cieľ som prišiel. Viem, že nie som hoden postaviť sa pred tvoju tvár. Ale neodídem, kým ťa neuvidím. Prečo odháňaš človeka ty, ktorý prichyľuješ zvieratá? Hľadal som a našiel. Klopem, aby mi bolo otvorené . Ak to nezískam, tak tu umriem, tu pred tvojimi dverami. Určite pochováš aspoň moju mŕtvolu“. V tomto myslení stál vytrvalo a neohrozene . Takúto krátku odpoveď dal mu bohatier : „Nikto takto neprosí, ak chce ohroziť. Nikto neubližuje, keď má slzy v očiach. Čuduješ sa, že ťa neprijímam, keď prichádzaš z úmyslom zomrieť?“ A usmievajúc sa otvoril vchod. Po jeho otvorení obaja sa pozdravili svojimi menami , objali sa navzájom, vystískali a spoločne vzdali vďaku Pánovi.”
S pozdravom Páter Miroslav