Jn 1, 1 – 4. 14a
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí… A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
Zamyslenie
Páči sa mi, že po téme „Počúvanie” nasleduje téma „Vyjadrenie názoru”. Začnime Slovom, ktoré má moc. Ježiš ako vtelené Slovo. Tajomstvo vtelenia ma privádza k úžasu nad veľkoleposťou Boha. Božie Slovo sa stalo a prebývalo medzi ľuďmi. Ježišova prítomnosť medzi ľuďmi bola veľkolepým skutkom. Ježiš ako vtelené slovo priniesol ľuďom radostnú zvesť. Seba potvrdzoval dobrom, ktoré konal. Ohlasoval lásku k blížnemu, nabádal k blahosklonnosti. Mal spoluúčasť na údele núdzneho človeka. A svoje poslanie dovŕšil dokonalou obetou na kríži. A nakoniec svoju moc potvrdil zmŕtvychvstaním. Je Slovom a jeho slová majú moc. Božie slová sú mocné a účinné. Boh stvoril svet z lásky k človeku. Vybudoval ho svojím mocným slovom. Boh povedal a stalo sa.
A čo naše ľudské slová? Za celý svoj život vypovieme veľa slov. Sú to budujúce slová? Slová šíriace pokoj a lásku? Slová hľadajúce a uskutočňujúce Božiu vôľu? Slová vedúce k rastu? Ako je to s našimi slovami?
Slovami môžeme budovať aj rúcať, povzbudiť aj pohaniť, ošetriť aj zraniť. Prečo vieme slovami ublížiť? Myslím si, že hovoríme príliš veľa a konáme menej ako by sme mohli. Chceme, aby tí druhí konali, aby sa tí druhí snažili, aby nás tí druhí pozorne počúvali, aby tí druhí… Veľa hovoríme a na skutky už neostáva priestor, čas, či chuť. Slová Boha sú späté so skutkami. Boh povedal a stalo sa, Ježiš povedal a diali sa zázraky. Aj naše slová by mali byt’ skutočné a uskutočňujúce. Silou slova by mala byť kreácia doladená harmóniou.
Slovo, ktoré sa stalo telom, má moc priviesť nás k pravému zmyslu života. Ak sa naučíme počúvať a uskutočňovať Božie slovo v našich životoch, môžeme vyjsť do sveta. Vtedy dokážeme hlásať slová, ktoré majú moc. Budeme schopní vyriecť slová, premieňajúce svet. Dokážeme hovoriť slová budujúce cirkev. Budú to slová, ktoré vytvoria súzvuk a súlad. Sme pripravení na to, aby sme počúvali a uskutočňovali Božie slovo v našich životoch? Verím, že áno.
Cirkev aj dnes môže svetu hlásať Božie kráľovstvo. Cez slová môže ponúknuť samotného Boha, a tiež sebaúctu, vzájomný rešpekt, prijatie, uzdravenie. Môže ponúknuť realitu obohacujúcu ľudskú existenciu pravými hodnotami. Môže hlásať pravdy viery. Viera je z ohlasovania. Ohlasovanie sú slová spojené mocou. Ak chceme, aby aj dnes nachádzali ľudia zmysel svojej existencie, ohlasujme Božie pravdy. Naše slová musia byť potvrdené skutkami, pretože viera bez skutkov je mŕtva. Žime tak, aby naše slová, potvrdzovali naše skutky a aby naše skutky menili svet.
Pomocné otázky pre diskusiu
Vyjadriť názor: všetci sú nabádaní, aby hovorili odvážne a otvorene, teda slobodne, pravdivo a s láskou.
- Akú máme skúsenosť so „slobodným, odvážnym a otvoreným rozprávaním” v našom spoločenstve farnosti?
- Aké podmienky si pre takéto slobodné, otvorené a odvážne rozprávanie predstavujeme?
- Bráni mi niečo, aby som v Cirkvi pokojne, ale s odvahou a otvorene vyslovil svoj názor?
- Vnucujem svoje názory a presvedčenie druhým?
- Kto rozpráva v mene nášho cirkevného spoločenstva?
- Nie sú v našich predstavách o živote vo vnútri farnosti určité negatívne predsudky? V prípade, že áno, čím sú spôsobené a ako by bolo možné ich prekonať?
- Vytvárajú sa v našich farnostiach a spoločenstvách podmienky pre vzájomné stretnutia (pravidelné stretávanie jednotlivých skupín farníkov, atď.)?
- Vystupujú členovia farskej pastoračnej rady na základe svojho názoru/hlasu, alebo ako predstavitelia určitej skupiny farníkov, ktorých názor vnášajú do diskusie?
- Vstupuje naše spoločenstvo do kontaktu s hromadnými oznamovacími prostriedkami?