Drahí spoludedičia neba – milovaní hriešnici!
Božie slovo mi kladie dnes otázku. Skôr ako ju položím, započúvajme sa do svedectva uzdravenia Apoštola Národov, ktoré nám je dané v prvom čítaní:
„…nábožný muž … mi povedal: Brat Šavol, pozeraj! A ja som ho v tú hodinu videl.“ Tak opisuje svoje stretnutie s Kristom v bratovi kresťanovi Pavol apoštol. Vidieť trpiaceho Krista v človeku, ktorému svojou pýchou a pokrytectvom ubližujem, je zdravé a pravdivé videnie, ku ktorému sa prichádza bolestnou liečbou.
„…Kto si, Pane? A on mi povedal: Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.“ Najprv je to hlas svedomia, ktorý už za kresťanstvom nehľadá len filozofiu, ale živú osobu Boha. Človek pri tejto liečbe začína vnímať kresťanstvo nie ako mudrovanie, ale ako vzťah k ľudskej bytosti, ktorá je osobou Božou – k Ježišovi Nazaretskému.
„Keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku.“ Zdá sa, že pacient sa v tejto etape uzdravovania –žijúci naďalej v prostredí nepriateľskom kresťanstvu –bojí pozerať druhým do očí. Ťažko mu je o čomkoľvek rozhodovať a robí to, čo chcú druhí.
Teraz nasleduje posledný krok liečby: Stretnutie s dozretejším kresťanom. Šavol stretol Ananiáša, zrelšieho kresťana, ktorý načerpal z Kristovej lásky a ktorý rozumel tomu, v čom spočíva ozajstná spravodlivosť: A teraz – čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!
Šavol stretol Ananiáša, zrelšieho kresťana, ktorí poznal, ku čomu je kresťan povolaný: Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul.
Prišiel čas položiť si vyššie spomínanú otázku vyvolanú Božím slovom. Na akej ceste obrátenia sa nachádzam? Čo môžem očakávať od Boha ako ďalší krok liečby?
Páter Miroslav OSPPE