Farnosť sv. Gorazda v Topoľčanoch

Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.(Jn 8, 12)

Pavlíni

13. September 2009
Paulíni na Slovensku
Medzi rehole, ktoré neodmysliteľne patria k histórii slovenského národa, možno pripočítať aj Rád sv. Pavla, prvopustovníka (OSPPE). Paulíni, ako voláme členov tohto rádu, stáli pri zrode našich známych pútnických miest – Marianky a Šaštína.
Rád sv. Pavla, prvopustovníka, má svoje korene v Maďarsku. Eusebius, kanonik z Ostrihomu, sa rozhodol sústrediť pustovníkov žijúcich v lesoch do jedného kláštora. Mnísi si za svojho patróna zvolili sv. Pavla, prvého pustovníka, žijúceho na púšti v Egypte. Od roku 1261 sa oficiálne stali novou rehoľou.
Netrvalo dlho a paulíni, známi svojou pracovitosťou a disciplínou, sa rozšírili po celej Európe. Na území dnešného Slovenska založili desať kláštorov. Pôsobili v Lefantovciach, Gombaseku (osada obce Slavec), Marianke, Trebišove, vo Vranove nad Topľou, v Trnave, Kežmarku, Šaštíne, Skalici a vo Veľkých Lovciach.
Bieli mnísi, ako ich tiež nazývali, sa venovali najmä misionárskej a rekatolizačnej práci a pracovali ako horliví kazatelia i duchovní pastieri, za čo si vyslúžili úctu a uznanie. Ich činnosť prekazil cisár Jozef II., ktorý roku 1786 zrušil všetky mužské kláštory. Panna Mária, ku ktorej sa paulíni utiekali ako k svojej ochrankyni a od vzniku rádu k nej pestovali osobitnú úctu, nedopustila, aby rehoľa bola zničená. Pod jej materinskou ochranou rád začal znova rozkvitať a iste nie je náhoda, že dnes má vyše 500 členov žijúcich vo vyše 60 kláštoroch a pôsobiacich v 16 krajinách sveta.
Po vyše 200-ročnej prestávke paulíni obnovili svoju činnosť aj na Slovensku. Roku 1990 sa vrátili do Vranova nad Topľou, o päť rokov neskôr začali pôsobiť vo farnosti Tulipán v Trnave, kde sa starajú aj o svoj pôvodný Kostol sv. Jozefa, od roku 2002 rozvíjajú svoje aktivity aj v novej Farnosti sv. Gorazda v Topoľčanoch. V súčasnosti pracuje na Slovensku 10 pavlínov, z toho osem kňazov a dvaja bratia. Do rádu pribudli duchovné povolania zo Slovenska – dvaja kňazi, dvaja bohoslovci a dvaja novici. Venujú sa najmä pastoračnej činnosti a šíreniu mariánskej úcty.
Žatva je veľká a robotníkov stále málo. Ak sa chceš viac dozvedieť o práci a živote tohto rádu, napíš na adresu: Paulíni, Slnečná 2679/2, 955 01 Topoľčany, alebo zavolaj na tel. č.: 038/5323644. Možno aj z teba chce mať Pán Boh dobrého pavlína, na ktorého ľudia čakajú.
P. DOMINIK LEJMAN OSPPE
(Zdroj: Katolícke noviny. – Roč. 119, č. 27 (4.7.2004) s.20)

Spolu s novým rokom 2008 na Jasnej Hore, ale aj vo všetkých pavlínskych kláštoroch a komunitách na svete sa začali oslavy 700-tého výročia oficiálneho potvrdenia Rádu sv. Pavla, prvého pustovníka (OSPPE) Svätou stolicou. Tento Jubilejný Pavlínsky rok trval až do januára 2009 a bol to čas vďačnosti za existenciu Rádu a zároveň príležitosť k pripomenutiu históriu a dejiny pavlínskej rehole.

V roku 1308 kardinál Gentilis legát pápeža Klimenta V. schválil pavlínom v mene Svätej stolice Regulu sv. Augustína a tým oficiálne potvrdil Rehoľu sv. Pavla I. pustovníka. O rok neskôr boli schválené prvé konštitúcie rádu. Zvyčajne v iných reholiach býva, že oslavovaný patrón je aj zároveň zakladateľom. Zakladateľom rádu pavlínov však nie je samotný pustovník Pavol z Théb, ale ostrihomský kanonik Euzebius, ktorý inklinoval k pustovníckemu spôsobu života.

Korene pustovníckeho spôsobu života siahajú až do Egypta 3.storočia, keď mnísi odchodom na púšť protestovali proti mravnému rozvratu a svetským prejavom v kresťanstve.

V 13. storočí v naddunajských lesoch v dnešnom Maďarsku viedlo mnoho laikov pustovnícky život. V roku 1225 biskup Bartolomej z mesta Pecs, dal podnet na vznik komunity napísaním reguly a zorganizovaním prvého kláštora sv. Jakuba na kopci Patacs.

Ostrihomský kanonik Euzebius približne o 25 rokov neskôr utvoril ďalšiu pustovnícku komunitu v kláštore sv. Kríža na kopci Piliš tiež z takýchto pustovníkov. Podľa zachovanej legendy ho k tomu priviedlo zjavenie o rozptýlených plamienkoch blúdiacich po skalách, ktoré sa po zlúčení zmenili na obrovské slnko dávajúce teplo. Neskôr sa tieto dva kláštory spojili a vznikla nová komunita, ktorá prijala pravidlá reguly biskupa Bartolomeja. Za patróna si zvolila sv. Pavla I. pustovníka, (thébsky pustovník, ktorý sa stal zosobnením pôvodného pustovníckeho ideálu) a za predstaveného si zvolila Euzebiusa. To všetko sa odohralo v roku 1256. Rád pavlínov bol prijatý a potvrdený Svätou Stolicou až v roku 1308 (teda o 50 rokov neskôr).

Novovzniknutý rád sa šíril veľmi rýchlo. Zvlášť na území Maďarska (99 kláštorov). Okrem toho pavlíni mali svoje kláštory v Palestíne – na hore Tábor, v Transylvánii, v Ríme, na území neskoršej Juhoslávie, v Nemecku, v Poľsku, v Portugalsku, v Čechách, v Rakúsku a u nás Slovensku, kde mal veľmi bohaté pôsobenie.

Treba povedať, že pavlínsky rád stál pri zrode najznámejších pútnických miest na Slovensku: Mariánky(1379) a Šaštína (1733). Podľa doteraz známych prameňov vznik pavlínskych kláštorov na Slovensku postupoval nasledovne: v Lefantovciach (založený 1369), v Mariánke (zal.1379), kde v 16-17.storočí bolo prechodne aj sídlo generálneho priora rehole, v Beckove (zal.1430), v Trebišove (1504- 30), vo Veľkých Lovciach (zač.16.stor.) v Skalici (zal.1671), vo Vranove nad Topľou (zal.1672), v Šaštíne (zal. 1733) v Mariacsalád (zač.16stor.) a v Kežmarku (zal.1670). Počet slovenských pavlínov bol v minulosti omnoho väčší. Spomedzi nich vzišli aj mnohé známe osobnosti, ktoré zastávali napríklad funkciu generálnych predstavených a funkcie arcibiskupov. História zaznamenáva 4 slovenských generálnych predstavených: Zaic (Zaicz) Ján – Generálna kapitula v Mariathále (Marianka) ho zvolila za generálneho predstaveného v roku 1611. Kéri (Kéry – Ipoli) Ján – V rokoch 1669 -1675 bol generálnym predstavený pavlínom v Uhorsku; Barilovič Ľudovít – V rokoch 1690-1695 ho prvýkrát zvolili za generálneho predstaveného pavlínov, znovu bol zvolený v máji v roku 1709; Benkovič (Benkovich) Augustín – V roku 1676 sa stal generálnym predstaveným rehole pavlínov v Uhorsku; Okrem nich v minulosti medzi slovenskými pavlínmi nájdeme aj mučeníka Čepeleni (Csepelleny) Juraja, ktorý bol za svoju vieru popravený dňa 24.05.1674.

Dnes sú na Slovensku tri pôsobiská rádu pavlínov a to vo Vranove nad Topľou(od r.1990), v Trnave (od r.1997) a v Topoľčanoch (od r.2002).

Jozef II., rakúsky cisár, v roku 1786 zrušil rád pavlínov v celej svojej ríši. V 18 i 19. storočí sa pavlíni udržali ešte v Poľsku. Tam však bol ich rád zničený represiami Rusov, tak ostal len jeden pavlínsky kláštor v Čenstochovej na Jasnej Hore. Až po I. svetovej vojne sa rád pomaly začal obnovovať. Obnova rehole bola spojená so zmenou jej charakteru z pustovnícko – kontemplatívneho na kontemplatívno – apoštolský. Dnes charakteristické znaky rádu pavlínov sú: kontemplácia o Bohu v samote, rozvíjanie liturgickej modlitby a realizovanie ducha pokánia, rozširovanie úcty k Bohorodičke, apoštolská činnosť v službe Cirkvi a blížnym, hlásanie Božieho Slova a najmä vysluhovanie sviatosti pokánia.

Viac o pavlínskej reholi sa dozviete na:

http://pavlini700rokov.googlepages.com/home

https://facebook.com/pavlinisk

Poriadok sv. omší

Farský kostol

Nedeľa/sviatok d. pr. pokoja 09:00, 10:30 (detská)

Po, Ut, Št, Pi a sviatok v procovný deň 18:00

Streda 07:00 (školská)

Sobota 07:00, 18:00

 

Malé Bedzany

Nedeľa a sviatok v deň prac. pokoja 07:30

Piatok a sviatok v pracovný deň 16:30

 

Tovarníky

Nedeľa a sviatok v deň prac. pokoja 09:00

Štvrtok a sviatok v pracovný deň 19:00

 

Sviatosť zmierenia

Farský kostol

Vždy pol hodinu pred svätou omšou

V prvý piatok v mesiaci 1 hodinu pred svätou omšou

V tretiu nedeľu adventu a piatu pôstnu nedeľu od 14:00 do 17:30

 

Malé Bedzany

V prvý piatok v mesiaci od 16:00

V sobotu pred treťou nedeľou adventu a piatou pôstnou nedeľou o 16:00

 

Tovarníky

Vo štvrtok pred prvým piatkom v mesiaci od 18:00

V stredu pred treťou nedeľou adventu o 16:00

V stredu pred piatou pôstnou nedeľou o 18:00