Farnosť sv. Gorazda

Regula sv. Augustína pre Paulínsky Rád

Regula sv. Augustína Biskupa z Hippony Učiteľa Cirkvi Pre použitie v ráde sv. Pavla Prvého Pustovníka daná pápežom Klementom V v r. 1308

O láske k Bohu a blížnemu, o jednote sŕdc a spoločnom vlastníctve vecí.

1. Predovšetkým, najdrahší bratia, teda musíme milovať Boha, potom blížneho, pretože sú to podstatné prikázania, ktoré nám sú dané. Toto sú teda predpisy, ktoré vám, ktorí žijete v kláštore, prikazujeme dodržiavať. Na začiatok, pretože za týmto účelom ste sa zhromaždili v jedno, aby ste jednomyseľne v pokoji a v zhode, majte jednu dušu a jedno srdce v Bohu. A nič nenazývajte svojím vlastným, ale majte to všetko spoločné a predstavený nech dá každému z vás jedlo a oblečenie, nie všetkým v rovnakej miere, lebo nie všetci rovnako ste zdraví, ale skôr podľa potrieb každého.

Lebo tak čítate v Skutkoch apoštolov, že mali všetko spoločné a bolo rozdané každému koľko mu bolo treba (Sk 4,32-35). Tí, ktorí vlastnili akýkoľvek majetok na svete, nech pri vstupe do kláštora úprimne túžia, aby to bolo spoločné vlastníctvo. A tí zasa, ktorí nič nemali, nech nehľadajú v kláštore to, čo by nemohli mať vo svete: to, čo si však ich slabosť vyžaduje, treba im dať, aj keby ich chudoba vo svete bola taká, že ich základné potreby nemohli uspokojiť. Ale nech sa nepovažujú za šťastných kvôli tomu, že našli jedlo a oblečenie, aké nemohli mať vo svete.

O pokore.

2. Nech nezdvíhajú krk kvôli tomu, že sa stýkajú s tými, ku ktorým by sa vo svete neopovážili priblížiť: ale nech pozdvihnú svoje srdcia, pozemské márnosti a prázdnotu nech nehľadajú, aby sa kláštory nestali užitočnými iba pre bohatých a nie pre chudobných, ak by tam bohatí prejavovali pokoru a chudobní sa nadúvali pýchou. Tak isto aj tí, ktorí sa zdali byť niekím na svete, nech nepohŕdajú svojimi bratmi, ktorí prichádzajú do tohto svätého spoločenstva z chudobného stavu: radšej nech sa snažia chváliť, nie z dôstojnosti bohatých rodičov, ale pretože sú v spoločnosti chudobných bratov. A nech sa nevystatujú, ak pre život v spoločenstve priniesli niečo zo svojho majetku; ani nech nie sú hrdí na svoje bohatstvá, ktoré namiesto toho, aby si ich užívali vo svete, dali kláštoru. Lebo každá iná neprávosť je v zlých skutkoch  a robí ich zlými, ale pýcha číha dokonca na dobré aby ich pokazila. Veď čo im osoží, keď dávajú bohatú almužnu chudobným a pritom sa sami stanú biednymi, ak sa ochudobnení stanú pyšnejšími na to, že pohŕdajú bohatstvami, ako boli vtedy, keď ich mali? Všetci teda jednomyseľne a súhlasne žite; a uctievajte jeden v druhom Boha, ktorého chrámami ste sa stali.

O modlitbe a breviári.

3. Berte usilovne údel na modlitbách v určených časoch a hodinách. V oratóriu nech sa nikto nezaoberá ničím iným, iba tým na čo bolo určené a podľa čoho dostalo svoje meno; A ak by sa niekedy niektorí túžili modliť vo svojom voľnom čase mimo určených hodín, nemali by im v tom brániť tí, ktorí tam chcú robiť niečo iné. Keď sa v žalmoch a hymnách modlíte k Bohu, majte vo svojom srdci to, čo hovoríte ústami, a nespievaj nič iné ako to, čo je určené na spev; a čo na to nie je určené, by sa spievať nemalo.

O pôste a jedení.

4. Kroťte svoje telo pôstom a zdržanlivosťou od jedla a pitia, pokiaľ to zdravie dovolí. Ale keď sa niekto nemôže postiť, nech však mimo času stolovania nič iné neje, ibaže je chorý. Od chvíle, keď prídete k stolu, až kým vstanete, počúvajte pozorne, bez hluku a rozhovorov o tom, čo sa vám podľa obyčaje číta, aby nielen ústa prijímali potravu, ale aj uši sa živili Božím slovom.

O starostlivosti o chorých.

5. Ak s tými, ktorí sú slabí následkom bývalého života, sa zaobchádza v prídele jedla inakšie, nemalo by to byť príkre alebo zdať sa to nespravodlivé pre tých, ktorých iný spôsob života urobil silnejšími. Nech ich nepovažujú za šťastnejších kvôli tomu, že dostávajú lepšiu obživu, ale radšej nech sa tešia, že sú zdravší ako tamtí. A hoci tým, ktorí prišli do kláštora z lepšieho postavenia, sa udeľuje niečo z jedla, oblečenia, posteľnej bielizne a prikrývok, čo iným, silnejším a preto šťastnejším, sa nedáva; nech tí, ktorí to nedostávajú, nech si uvážia to, akú veľkú obetu museli priniesť tamtí zo svojho bývalého spôsobu života, prechádzajúc na súčasný, hoci ešte na skromný stôl tých fyzicky silnejších sa nedokázali prispôsobiť. Ani to isté nemali by chcieť všetci dostávať, čo sa niektorým dáva, pretože sa to nerobí preto, aby ich uprednostňovali, ale aby prišli na pomoc ich slabosti; aby nevznikla tá hnusná zvrátenosť, že v kláštore ľudia z vyšších vrstiev, ako len môžu, pracujú na sebe, a z nižšej vrstvy usilujú sa o pohodlný život.

Ale ako chorí ľudia majú prijímať menej jedla, aby sa nezhoršoval ich zdravotný stav, tak zasa po chorobe treba sa o nich tak starať, aby ku zdraviu čo najskôr prišli, hoci by z najväčšej chudoby prišli do kláštora; vzhľadom na súčasnú chorobu totiž potrebujú to, čo bohatí potrebovali kvôli starému spôsobu života. Ale po opätovnom získaní pôvodnej sily nech sa vrátia k bývalému šťastnému spôsobu života, ktorý je o toľko prístojnejší pre Božích služobníkov, o koľko sa uspokoja s málom, aby ich už vyliečených nedržalo pôžitkárstvo tam, kde nutnosť viedla chorých. Nech sú považovaní za bohatších tí, ktorí sú vytrvalejší pri znášaní chudoby. Je totiž lepšie menej potrebovať, ako veľa vlastniť.

O oblečení a vonkajšom správaní.

6. Nech nie sú vaše odevy nádherné, ani si neželajte páčiť sa vďaka svojim šatom, ale vďaka dobrým mravom. Keď idete von, choďte spolu, a keď prídete, kam ste išli, zostaňte spolu. V chôdzi, státí, obliekaní a vo všetkých vašich pohyboch nech nie je nič, čo môže niekoho pohoršiť, ale len to, čo sa hodí k svätosti vášho postavenia. Zrak svoj, ak by padol na nejakú ženu, na žiadnej ho nezadržuj. Lebo ti nie je zakázané, keď ideš von, vidieť ženy; ale túžiť alebo chcieť byť od nich žiadaný, to je veľký hriech. A nielen cez dotyk a pocit, ale aj cez pohľad je predmetom žiadostivosti i žiadostivá zmyselnosť žien. A nehovorte, že vaše srdcia sú čisté, ak sa vaše oči nehanbia; lebo nehanebné oko je poslom nehanebného srdca. A keď vo vzájomnom pohľade, hoci pery mlčia, dorozumejú sa nečisté srdcia a vďaka žiadostivosti tela majú záľubu vo vzájomnej zmyselnosti: hoci sú telá bez hnusnej škvrny, čistota sa v mravoch stráca. A ten, kto uprene hľadí na ženu a má potešenie, keď sa ona naňho pozerá, nech si nemyslí, že nikto to nevidí, lebo vidia ho tí, o ktorých si ani nemyslí, že ho môžu vidieť. Ale hľa, skrýva sa a nikto ho nevidí: čo urobí s tým Vševidiacim, pred ktorým sa nič nemôže ukryť? Hádam to, že On vidí s tým väčšou múdrou obozretnosťou, čím trpezlivejší je pri trestaní, dôkazom, že nevidí zlo? Jemu nech sa teda bojí nepáčiť svätý muž, a nebude sa chcieť hriešne pozerať na ženu. Lebo Ním je v tejto veci odporúčaná bázeň, lebo je napísané: „Ohavným je Pánovi (ako podsvätie) ten, kto má nenásitné svoje oko” (Prís 27,20). Takže keď ste v kostole alebo kdekoľvek inde, kde sú zároveň ženy, strážte si navzájom vašu čistotu. Lebo Boh, ktorý vo vás prebýva, bude taktiež takýmto spôsobom strážiť vás cez vás samých.

O bratskom napomenutí.

7. Ak u niekoho z vás uvidíte žiadostivosť očí, o ktorej hovorím, hneď ho pokarhajte, aby sa nerozmnožilo počaté zlo, ale bolo utlmené v zárodku. A ak si všimnete, že aj po napomenutí, alebo v iný deň urobí to isté, kto si to všimne, má ho ako zraneného nahlásiť predstavenému; ale najprv je potrebné tento prehrešok vyjaviť niekomu druhému alebo dokonca aj tretiemu, aby svedectvom dvoch alebo troch bolo možné presvedčiť vinníka a s príslušnou prísnosťou potrestaný. A nemyslite si, že robíte zle, keď takto  robíte. Áno, stávate sa oveľa vinnejšími, ak pripúšťate, že vaši bratia, ktorých ste mohli odhalením odvrátiť od zlej cesty, hynú kvôli bojazlivému mlčaniu. Lebo keby mal tvoj brat na tele vred a chcel by to schovať, lebo sa strachuje rezania, nebol by si krutý, keby si o tom mlčal a vyjavením bol milosrdný? Teda oveľa viac by ste mali odhaliť ranu duše, aby nepriniesla hnilobu srdca. Ale predtým, ako o tom poviete iným, ktorí by ho mohli, ak by to popieral, o vine presvedčiť, treba najprv, ak sa vami napomenutý nechce napraviť, nahláste ho svojmu nadriadenému a možno, že ak bude potajomky napomenutý, napraví sa a nikto o tom nebude vedieť. Ale ak sa vyhovára, potom musíte pred ním iných postaviť, aby bol pred všetkými pokarhaný a nie pred jedným svedkom, ale dvoma alebo troma o vine presvedčený. Ak je svedkami pokonaný, podľa výroku miestneho alebo vyššieho predstaveného, má dostať na nápravu primeraný trest: ak ho nechce prijať, aj keď sám nevystúpi, nech je vylúčený z vašej komunity. A nie je to vôbec z krutosti ale zo starostlivosti o druhých, aby pohoršujúcim vplyvom nezahubil mnohých. Čo som povedal o zmyselných pohľadoch na ženy, treba rovnako starostlivo a verne zachovávať pri odhaľovaní, napomínaní, nahlasovaní, presvedčovaní a trestaní iných hriechov z láskou k osobám a s nenávisťou voči previneniam. A kto ide tak ďaleko v zlom, že tajne dostával od niekoho listy alebo akékoľvek dary, ak sám sa dobrovoľne prizná, treba mu odpustiť a modliť sa za neho. Keby zostal prichytený pri tomto previnení a usvedčený z viny, potom podľa rozsudku miestneho alebo vyššieho predstaveného, treba ho prísne potrestať.

O priestupku tých, ktorí nejakú vec súkromne vlastnia.

8. Majte svoje odevy na jednom mieste v starostlivosti jedného alebo dvoch bratov, alebo toľko, koľko ich treba na vyprášenie, aby ich mole neničili: a ako jedlo beriete z jednej špajze, tak sa oblečte z jednej šatne. A ak je to možné, nevenujte pozornosť tomu, čo vám dajú na oblečenie podľa ročných období, či dostávate rovnaké oblečenie, aké ste odovzdali, alebo iné, ktoré nosil druhý brat, len aby každý dostal to, čo mu je potrebné. Ale ak vznikajú z toho medzi vami spory a reptania a sťažuje sa niekto, že dostal horšie šaty ako mal predtým, a myslí si, že mu je ublížené, že nie je oblečený tak ako druhý brat: potom vedzte, koľko vám chýba v tomto posvätnom vnútornom odeve duše, keď sa sporíte o telesný odev. Keď sa však vezme do úvahy vaša slabosť a dostávate, čo ste odovzdali, ale aj tak na jednom mieste a pod spoločným dohľadom uschovávajte vrátené veci. Áno, skutočne, aby sa nikto pre seba o nič nestaral, ale všetka vaša starostlivosť nech je o spoločné dobro, a to s oveľa väčšou predvídavosťou a horlivou ochotou, s akou ste sa starali o seba. Lebo Lásku, o ktorej sa píše že nie je sebecká (1 Kor 13,5), tak treba rozumieť, že spoločné dobro uprednostňuje pred svojím, nie svoje pred spoločný. A preto vedzte, že čím viac sa staráte o spoločné dobro ako o vlastné, tým ste urobili väčší pokrok v dokonalosti; aby vo všetkom, čo používa pominuteľná potreba, prevládala trvalá láska. Z toho vyplýva, že keď niekto hoci z rodiny svojim synom, alebo príbuzným v prebývajúcim v kláštore, dá nejaké oblečenie alebo čokoľvek iné z nevyhnutných vecí, nemôže to byť prijímané tajne, ale má sa dať predstavenému a začleniť to do spoločného dobra, aby bolo udelené tomu, kto to bude potrebovať. Ak by však niekto danú mu vec zatajil, má byť potrestaný ako zlodej.

O praní odevov, kúpaní a starostlivosti o iné potreby bratov.

9. Oblečenie vaše nech je vyprané podľa uváženia vášho nadriadeného, alebo vami samými, alebo práčmi, ale tak, aby ste prílišnou záľubou v čistote šiat nezašpinili dušu. Kúpanie, keď si to vyžaduje slabosť tela, by nemalo byť odmietnuté. Ak vám lekár predpíše kúpeľ, treba ho vykonať bez šomrania, tak, že aj keby ho nechcel urobiť, je na príkaz svojho nadriadeného povinný splniť čo vyžaduje zdravie. Ak by sa však niekto chcel okúpať, a pravdepodobne by mu nebol kúpeľ na osoh, nemá to robiť podľa jeho vôle: lebo niekedy to, čo sa páči prirodzenosti, sa zdá byť síce užitočné, ale v skutočnosti je to škodlivé. Nakoniec, ak sa Boží služobník sťažuje, že ho sužuje nejaká skrytá bolesť, treba mu bez pochybovania veriť; Ak však existujú pochybnosti o tom, či účinným bude to, čo je príjemné prirodzenosti, potom sa treba poradiť s lekárom. Okúpať sa, alebo kamkoľvek je potrebné ísť, nech nejdete menej ako dvaja alebo traja. A ten, kto má potrebu kamkoľvek ísť, má ísť s tými, ktorých mu určil jeho nadriadený. Starostlivosť o chorých, ako aj po chorobe potrebujúcich lepšiu výživu, alebo o dotknutých slabosťou hoci aj bez horúčky, má byť zverená jednému z bratov, ktorý sám pre každého z nich nech si pýta zo špajze, čo uzná za vhodné. A tí, ktorí spravujú špajzu, šatňu či knižnicu, nech slúžia bez reptania svojim bratom. Knihy je potrebné žiadať v určenú hodinu dňa, mimo ktorej ak niekto bude prosiť, nedostane. Tí, ktorí majú v opatere ošatenie a odevy, nech neotáľajú s poskytovaním ich tým, ktorí o ne požiadajú.

O prosbe o odpustenie a o odpustení urážok z lásky.

10. Hádky ale nemajte, alebo čo najskôr ich ukončite, aby sa hnev nepremenil na nenávisť a nepremenil slamku na brvno a dušu nezmenil na vraha. Lebo takto čítate: „Kto nenávidí svojho brata je vrah“ (1Jn 3,15). Ktokoľvek by zlorečením, alebo preklínaním, alebo obviňovaním z nejakej neresti urazil iného, nech nezabudne, aby sa čo najskôr pokúsil odškodniť zadosťučinením za to, čo urobil zle, a ten, kto bol urazený, má bez váhania odpustiť. Ak však urazil jeden druhého, mali by si navzájom odpustiť, pre vaše modlitby, ktoré istotne čím častejšie robíte, tým svätejšie ste povinní ich mať. Lebo je lepší ten, ktorý, hoci často sa hnevá, ale bez otáľania prosí o odpustenie toho, komu ublížil, ako ten, kto sa pomaly hnevá, ale ťažké je ho presvedčiť, aby požiadal o odpustenie. Kto svojmu bratovi nechce odpustiť, nech vie, že jeho modlitba bude bez ovocia; a ten, kto nikdy nechce prosiť o odpustenie, alebo o to nežiada zo srdca, zbytočne je v kláštore, hoci ho aj z neho nevylúčia. Preto dajte si pozor pred používaním nemilých slov, a ak ich vaše ústa vyslovia, nie zdržiavaj sa zahojiť rany tými perami, ktorými ste ich spôsobili. A keď vás potreba disciplíny núti vyslovovať slová nemilé, ktoré majú za cieľ nápravu mravov, tak vtedy, aj keby ste vedeli, že ste prekročili mieru v karhaní, nevyžaduje sa od vás, aby ste svojich podriadených prosili o odpustenie, aby ste možno prílišnou pokorou podkopali vašu autoritu u tých, ktorí majú byť podriadení, ale kvôli tomu proste o odpustenie od Najvyššieho Pána, ktorý tiež vie s akou srdečnosťou milujete tých, ktorých ste možno kárali prísnejšie, ako bolo potrebné. Lebo nie pozemská ale duchovná má byť láska medzi vami.

O poslušnosti ktorá patrí nadriadenému.

11. Poslúchajte predstaveného ako otca, tým viac, čím je vyššie postavený, ktorý má vás všetkých na starosti. Aby všetky tieto predpisy boli dodržiavané, alebo ak by niečo zachovávané nemohlo byť, aby to nebolo z nedbanlivosti zľahčované, ale starostlivo korigované a upravené, ťarcha zodpovednosti je predovšetkým na predstavenom, ktorý, ak by nemal možnosť niečo napraviť alebo silu, má to predložiť nadriadenému, ktorý má u vás najväčšiu vážnosť.

Nech sa predstavený nepovažuje za šťastného kvôli tomu, že môže rozkazovať, ale skôr, že vám môže slúžiť s láskou. Predstavený nech bude medzi vami v úcte, ale sám pred Bohom nech je vašou podložkou pod nohy. Nech dá všetkým príklad dobrých skutkov (Tít 3,8). Nech napomína nespokojných, potešuje malomyseľných, občerství slabých, voči všetkým nech bude trpezlivý – zhovievaví! (1 Sol 5,14), nech miluje uplatňovanie disciplíny, ale trest nech používa s bázňou. A hoci oboje je potrebné, nech viac túži, aby ste ho milovali, ako sa ho báli: vždy treba pamätať, že musí za vás zložiť účet pred Bohom. Buďte teda súcitní nielen so sebou, ale tiež s ním, buďte stále viac poslušní, pretože čím vyššie je medzi vami niekto postavený, tým je vo väčšom nebezpečenstve.

O ochotnom dodržiavaní reguly a častom jej čítavaní.

12. Nech by Boh dal, aby ste toto všetko zachovali s láskou, ako milovníci duchovnej krásy a dobrým životom príjemnú Kristovu vôňu vydávali, už nie ako sluhovia pod zákonom, ale ako synovia milosťou upevnení. Aby ste sa v tejto knižočke ako v zrkadle mohli vidieť, aby sa postupom času kvôli zábudlivosti nič nezanedbalo, nech vám je prečítaná raz za týždeň, a keď si všimnete, že plníte, čo je v nej napísané, vzdávajte vďaky Bohu, Darcovi všetkého dobra; keď ale uvidí niekto z vás, že sa v niečom, nech oľutuje minulosť a dáva si pozor na budúcnosť, aby mu bola odpustená vina a aby nebol pokúšaný. Amen.