Farnosť sv. Gorazda v Topoľčanoch

Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.(Jn 8, 12)


Milovaní bratia a sestry, 

V čítaniach, ktoré sme práve počuli, alebo ktoré si môžete doma prečítať – v prvom čítaní z knihy proroka Ezechiela, máme prísľub Pána Boha židom, ktorí bývajú vo vyhnanstve, alebo skôr v presídlení babylonskom, čiže mimo svojej zasľúbenej zeme, ale predsa len zeme, Palestíny, ktorá je len predobrazom tej zeme, ktorú Pán Boh chce nám dať. To vieme, že už Abrahám dostal prisľúbenie od Pána Boha, tú zasľúbenú zem, ale pritom zomrel, a nič nevlastnil, žiadnu Palestínu, ale očakával, že Boh splní svoj sľub, a že mu (zem) naozaj daruje. Ide o prísľub, ktorí presahuje Palestínu, tu ide o nejakú inú zem.

V prvom čítaní Boh hovorí takto: „vyvediem vás z vašich hrobov, a vovediem vás do krajiny Izraela“. Tak iste, pre tých židov to mohlo byť veľmi povzbudivé, že sa znova vrátia do Palestíny, ale – prečítam aj druhú vetu, ktorá je tam (Bohom) napísaná: „usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že Ja som Pán“. „Na vlastnej pôde…“. Bratia a sestry, my sme tiež taká pôda. Ale tu, v tejto krajine smrti, alebo ako hovoria isté liturgické texty, v ríši smrti, v ktorej sa nachádzame teraz, tá pôda, ktorou sme my, naše telá, ešte nám nepatrí, patrí smrti. Ona nám bude vytrhnutá z rúk, tie naše telá. Chceš – nechceš, proti tvojej vôli ti bude vytrhnuté tvoje telo, budeme chcieť žiť, a to telo bude umierať. Ale Pán Boh dal sľub: „usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že Ja som Pán.“ Bude taký čas, že tá pôda nám bude patriť, keď vstaneme z mŕtvych.

V liste Rimanom Pavol pekne hoc na prvý pohľad ťažko pre porozumenie, hovorí a spája našu smrť z duchovným životom. A zasa náš život telesný spája so životom s Bohom. Hriech, to čo nás robí ďalekými od Pána Boha nás zároveň ohrozuje na fyzickom živote. Lebo len Boh nám môže dať večný fyzický život. A keď hriechom sa oddelíme od Boha, ak stratíme s ním kontakt, tak zomierame aj fyzicky naveky. To je pre nás (hrôza) – ako to povie v prosbách liturgický text pri uvádzaní katechumenov do kresťanského života pri treťom skrutíniu v dnešnú nedeľu: „daj, Pane, aby sme z hrôzou spoznali, čo to je hriech.

Veľmi krásne evanjelium o Pánu Ježišovi, keď si ho predstavíme ako reaguje, a aké rozhovory vedie, môžeme sa až vzrušiť láskou Boha. Pán Ježiš istím spôsobom akceptuje smrť, tú prvú smrť, to, čo je vlastne prejavom toho, že naše telá nám ešte nepatria. Že patria smrti. Ale je dobré v tejto pravde žiť, lebo bez toho, aby sme uznali aj túto pravdu, neprijmeme svojho Spasiteľa. Nebudeme ho chcieť, a my ho potrebujeme. Tak teda (Ježiš) necháva Lazára zomrieť. Možno aj preto sa táto nedeľa ľudovo nazýva smrtná. Necháva Lazára zomrieť, ale potom hovorí: „Poďme znova do Judey“. Ten text hovorí, že Ježiš mal rád Martu, jej sestru – ktorá bola v istej tradícii Cirkvi Mária Magdaléna – a Lazára. To boli brat a sestry. Mária Magdaléna, tá už poznala lásku Boha a bolo spojené skôr z hriechom, ale Marta a Lazár spoznávajú lásku Boha ešte viac, keď ju spoznávajú ako toho, kto dáva aj zdravie tela. Kriesi mŕtvych. Mária teda bola skúsená na lásku Božiu, ale ešte ju nemala v takej veľkej plnosti spoznanú. A pri tomto svojom bratovi Lazárovi ju spoznáva. Je veľmi pekné vidieť Ježiša, že keď počuje o ľútosti, o tej chudobe Marty a Márie, že stratili svojho brata, že sa zachveje, ale keď mu povedia: poď sa pozrieť k Lazárovi, povedia vlastne Životu, aby prišiel k Lazárovi, lebo Ježiš je Život, tak vtedy Pán Ježiš zaplače. Pretože vidí, ako k tomu biednemu človeku prichádza jeho život. A to je už plač radosti, bratia a sestry. Radosti v ťažkej situácii, lebo prichádza spása.

Aké je veľmi vážne mať vieru. Bez viery sa totiž nedá mať vzťah s Bohom, s Ježišom. Bez viery nie je šanca, aby sme žili blízko nášho života, aby sme, v tejto krajine tmy mohli chodiť zo svojim svetlom. Bez viery sa to nedá, preto Pán Ježiš tak veľmi žiada od Marty vieru. Dva razy. Najprv teoretickú, ona mu hovorí, verím Pane, že ty si mesiáš, a potom od nej žiada druhý krát (praktickú), keď stojí pred hrobom (vraviac): nehovoril som ti, že ak uveríš, uvidíš, zakúsiš?

Po tomto treťom skrutíniu, po tomto prežívaní liturgii slova, katechumeni, ktorí sa pripravujú na krst, dostávajú symbol viery, to znamená – učia ich naspamäť „Verím v Boha“. Tomu sa hovorí, že sa im odovzdáva symbol viery. Odovzdáva sa im preto, aby ho oni mohli pri krste dať naspäť. Dostávajú to vyznanie, že „verím vo vzkriesenie tela a v život večný“, a pri samotnom svojom krste, oni odovzdajú túto vieru. Povedia „Verím“ a odovzdajú všetkým ostatným toto svoje vyznanie. Tak aj my teraz, máme takú možnosť toto urobiť. Odovzdať si navzájom to, čo sme samy dostali. Verím v Boha Otca Všemohúceho, stvo…

p. Miroslav Hruška, kaplán

Poriadok sv. omší

Farský kostol

Nedeľa/sviatok d. pr. pokoja 09:00, 10:30 (detská)

Po, Ut, Št, Pi a sviatok v procovný deň 18:00

Streda 07:00 (školská)

Sobota 07:00, 18:00

 

Malé Bedzany

Nedeľa a sviatok v deň prac. pokoja 07:30

Piatok a sviatok v pracovný deň 16:30

 

Tovarníky

Nedeľa a sviatok v deň prac. pokoja 09:00

Štvrtok a sviatok v pracovný deň 17:00