Farnosť sv. Gorazda v Topoľčanoch

Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.(Jn 8, 12)


Milovaní bratia a sestry, 4. Nedeľa Veľkého pôstu (22.3.2020)
Pozrieme sa na tie čítania, ony nás majú voviesť do kresťanského života, boli to posledné čítania, ktoré mali katechumenov, dospelých ľudí pripravujúcich sa na krst, na vrchole ich prípravy uviesť do tohto tajomstva. V týchto čítaniach zisťujú, že sú smädní, to bolo minulú nedeľu, zisťujú, že sú slepí, to je túto nedeľu, a na budúcu nedeľu zistia, že sú mŕtvy, pretože Pán Ježiš na budúcu nedeľu bude kriesiť Lazára. Ale zistia tiež, že Ježiš je aj ich Vodou – že má, vlastní, živú vodu; že Ježiš je Svetlom, ktoré z nich spraví vidiacich, a že Ježiš je aj Životom, Vzkriesením, vďaka ktorému budú žiť večne. O toto bude prosiť cirkev pre nich a zároveň z toho bude čerpať Cirkev. Lebo vďaka tomu obradu skrutácie, cez toto Božie slovo, ktorým sa katechumeni formujú, čerpá aj Cirkev, tí, ktorí sú už pokrstení a obnovujú – prehlbujú svoje zasvätenie Kristovi. Teda čerpajú z toho aj ostatní ľudia prítomní na tejto liturgii.
Pozrime sa na to slovo od prvého čítania z knihy Samuelovej. Vidíme, ako si Pán Boh vyberá. Vyberá si pomazanca. Vyberá si niekoho, kto bude jeho blízky spolupracovník, kto bude kraľovať v jeho mene, kto bude riadiť. Vyberá si kráľa Dávida a hovorí zvláštne slová: „Boh nehľadí tak, ako človek, lebo človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca“. A čo v tom srdci môže vidieť? Dávid bol predsa od narodenia hriešnik, tak ako ostatní, to znamená, že sa narodil hriešny. Aj tej lásky nemal na tom svete až tak veľmi veľa. Bol síce najmladší, ale zároveň niekde poza rodinou, vyhodený s ovcami, ale tento Dávid predsa len mal v srdci plameň božej prítomnosti. On s Bohom žil. A preto bola uňho nejaká zmena. Dávid sa modlil, zložil modlitbu Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Čiže vďaka tomuto, on mal to srdce trochu iné. Bolo síce hriešne, ale mal tam prítomnosť Boha. Mal tam Boh svoje miesto. A to bola tá inakosť srdca. Čiže bolo by dobré pozrieť tak aj na druhých ľudí. Povedať si: „ja vidím na tamtom človeku …, videl som nejaké jeho (hriešne)skutky, jeho hriešnosť atď…, ale ak on má tam v srdci Boha, vidím že Boh tam k nemu prišiel, že nejaké miesto tam Pán Boh má, že Boh to srdce vidí a vie, či je to srdce hodné vyvolenia alebo nie.“ Pán Boh trošku ináč pozerá. To vidíme aj v tých katechumenoch. Oni sú vlastne vyvolení. Katechumeni, to sú všetko hriešnici. Oni vlastne aj toto majú uznať, aj to že Pán Boh pozerá na ich srdce, a oni sa k nemu istým spôsobom približujú a púšťajú si Boha do srdca aj cez to Božie slovo.
Ten človek (z evanjelia) hovorí: „bol som slepý od narodenia“. Čiže od narodenia nemal svetlo vo svojom srdci, vo svojich očiach, nevidel, ani neprežíval Boha, ktorý je Svetlom. Ale prišiel k nemu Ježiš (Slovo – slina), zmiešal sa z hlinou, ktorou je človek. Dotkol sa ho, poslal ho, a ten človek bol vidiaci. „Bol som slepí a teraz vidím“ – to je jeho svedectvo – „Bol som slepí a teraz vidím“. To je krásne, to je radostné svedectvo kresťana. „Bol som slepí, nemal som Boha, a teraz ho mám.“
Bratia a sestry, v druhom čítaní Pavol Efezanom hovorí takto: „Bratia, kedysi ste boli tmou“. Boli ste niekedy tmou? Boli? A nielen kvôli hriechu. Vy ste sa ako tma narodili. Kým vás nepokrstili, boli ste tmou. „A teraz ste svetlom v Pánovi“, hovorí. Ďalej nás vyzýva Pavol aby sme vyťahovali, čo je ešte ukryté, odhaľovali jalové skutky tmy pred Pánom Bohom, a vtedy sa to stane svetlom. Vidíte, toto nás nezabije. Žiadny hriech nás dokonca nemôže zabiť, keď ho ukážeme pred Ježišom. Nezabije. Naopak, stane sa to svetlom. Zvláštne. Ale bez Ježiša sa to nedá. A potom nakoniec ten Pavol píše: „Preto hovorí: prebuď sa ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus.“ To je vraj hymnus prvých kresťanov apoštolských čias. Tento citát – prebuď sa ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych – ešte iná verzia je – vstaň z mŕtvych a dotkneš sa Krista. Totiž iné prepisy sv. Písma obsahujú takúto verziu. A kto to hovorí? Možno aj sám Pán Ježiš: „Prebuď sa – hovorí – ja už som tu, Som tvoj život, vstaň z mŕtvych ti hovorím, a bude ti svietiť Mesiaš, Pomazanec, budem ti svietiť. Ja ti budem svietiť.“
A to je vlastne tá zmena, v našom srdci, ktorú Boh vie v nás vidieť, teda okrem všetkých tých ostatných vecí, ktoré sú viditeľné navonok. Tak bratia a sestry, toto si vyprosujme navzájom, aby takáto zmena v nás nastávala, aby sme sa z nej už aj tešili, lebo ona kedysi aj nastala, ale aj bude nastávať, a to je pre nás potešujúce.
p. Miroslav Hruška, kaplán

Poriadok sv. omší

Farský kostol

Nedeľa/sviatok d. pr. pokoja 09:00, 10:30 (detská)

Po, Ut, Št, Pi a sviatok v procovný deň 18:00

Streda 07:00 (školská)

Sobota 07:00, 18:00

 

Malé Bedzany

Nedeľa a sviatok v deň prac. pokoja 07:30

Piatok a sviatok v pracovný deň 16:30

 

Tovarníky

Nedeľa a sviatok v deň prac. pokoja 09:00

Štvrtok a sviatok v pracovný deň 17:00